Tomáš Predný má za sebou viac ako desať rokov trénerskej praxe. Ako hráč reprezentoval Slovensko v mládežníckych kategóriách U18 a U20, vrátane majstrovstiev Európy divízie B v rokoch 2012 a 2013. Je držiteľom trénerskej licencie C (III. kvalifikačný stupeň).

Si prvým trénerom BBK na plný úväzok. Čo ti táto pozícia umožňuje a kam chceš klub posunúť?

Úprimne, je to pre mňa nová skúsenosť a čo sa podarilo zmeniť, budem vedieť povedať až o nejaký čas. Zatiaľ mi to dáva najmä čas, ktorý môžem venovať klubu a jeho rozvoju. Klub je plný ambicióznych a zanietených ľudí s víziou posunúť basketbal v Bánovciach vpred a mojou úlohou je k tomu ešte viac prispieť.

Chceme budovať širšiu hráčsku základňu a priblížiť basketbal viacerým deťom. Mojou hlavnou úlohou preto bude viac náboru a krúžkov pre deti a mládež a hľadanie talentov, ktoré by náš šport mohol zaujať. Viac času mi dáva aj priestor ďalej sa vzdelávať, čo by malo priniesť kvalitnejšiu prácu s hráčmi. A verím, že časom budem môcť viac pomáhať aj trénerským kolegom, aby sme mali v celom klube jednotný koncept a metodiku, teda aby sa vo všetkých kategóriách trénovalo podľa rovnakých princípov.

Ako chceš dostať k basketbalu viac detí a čo rozhoduje o tom, či pri ňom zostanú?

BBK robí veľa náborových aktivít: otvorené tréningy, športové olympiády, ukážkové hodiny na školách. Teraz otvárame aj viac basketbalových krúžkov. Je to podľa mňa jedna z ciest, ako basketbal deťom priblížiť, a zároveň to rodičom ušetrí dovážanie detí na tréningy z väčšej diaľky.

Som presvedčený, že basketbal je pre deti veľmi zaujímavý. Viedol som veľa tréningov priamo na školách, robili sme množstvo hier a cvičení, no najväčšiu radosť a emócie deťom vždy priniesla lopta a streľba na kôš. Najlepšia cesta k basketbalu je preto dať deťom čo najviac príležitostí túto emóciu zažiť.

„Najväčšiu radosť a emócie deťom vždy priniesla lopta a streľba na kôš.“

Či dieťa pri basketbale zostane, ovplyvňuje veľa vecí: prístup trénera, spoluhráči, tím a v neposlednom rade podpora z domu. Jednoduchá odpoveď neexistuje, u každého je to iné. Pre mňa bol vždy rozhodujúci tím a partia ľudí. Spoločné je však jedno: či motivácia a emócia zo športu vydržia, a to v každom veku.

V čom je najväčší rozdiel medzi prípravkou a U13?

Sú to dva rozdielne svety. V prípravke trénujem deti vo veku päť až osem rokov a sú to jednoducho deti. Tak k nim aj pristupujem a podporujem ich prirodzenú súťaživosť a chuť objavovať. Tréning skladám prevažne z hier zameraných na rôzne činnosti, drilové cvičenia zaraďujem len v obmedzenej miere a postupne pridávame basketbal. Mojou úlohou je trochu preniknúť do detského sveta a pridať doň viac pohybu a basketbalu.

„Mojou úlohou je trochu preniknúť do detského sveta a pridať doň viac pohybu a basketbalu.“

V U13 sa už snažím hráčov vtiahnuť do sveta basketbalu. Záleží na technike každého pohybu a jej opravovaní, vyžadujem viac disciplíny a učím hráčov pristupovať ku všetkému zodpovedne. Len tak môže byť lepší každý z nich aj celý tím.

Čo chceš túto sezónu dosiahnuť s prípravkou?

Verím, že deti namotivujem k pohybu a spolu s basketbalom zažijeme veľa zábavy. Cez hry budeme budovať dobrý pohybový základ, ale aj ten mentálny: sústredenie, trpezlivosť, súťaživosť a chuť objavovať nové veci. Niektoré deti sú v prípravke už druhý rok a s nimi verím, že pokročíme aj v basketbale. Ak by na konci sezóny odohrali svoj prvý zápas, bolo by to skvelé, ale ponáhľať sa nebudeme.

Stručne: chcem, aby boli deti na konci sezóny pohyblivejšie a sústredenejšie, poznali základy basketbalu a stále sa tešili na ďalší tréning.

A s U13?

V U13 nás čaká veľa práce. Chlapci doteraz trénovali prevažne s mladšími deťmi a teraz sa musíme priblížiť úrovni U13, teda zvyknúť si na viac tréningov a zápasov aj na vyššiu záťaž. Tím doplnia hráči, ktorí trénujú so staršími chlapcami. Chceme im dať viac zodpovednosti za priebeh zápasu a zároveň ich ďalej rozvíjať v herných situáciách.

Určite budeme pracovať na pohybových schopnostiach a herných činnostiach jednotlivca. Chcem v hráčoch budovať sebavedomie, chuť robiť rozhodnutia a nebáť sa prevziať zodpovednosť. V súťaži to nebudeme mať jednoduché, ale priečka v tabuľke ma zatiaľ zaujímať nebude. Budeme poctivo pracovať a chcem, aby bol na konci každý hráč herne lepší, sebavedomejší a bojovnejší a aby sme boli lepším tímom.

Podľa čoho na konci povieš, že sezóna bola úspešná?

Ak by som mal dať jedno celkové hodnotenie: sezóna bude úspešná, ak budeme mať na jej konci viac detí zanietených pre basketbal.

Čo by si chcel, aby si hráči z BBK odniesli aj mimo basketbalu?

Sociálne väzby, zodpovednosť, tímovosť, fair play, chuť na sebe pracovať a túžbu víťaziť, ale aj schopnosť prijať prehru a poučiť sa z nej.

Prečo by si deti mali vybrať basketbal a prečo práve BBK?

Pre emócie. Basketbal je veľmi dynamická hra a v krátkom čase sa v nej deje veľa vecí. Jeden zápas prinesie množstvo malých výhier aj prehier, a teda veľa emócií. To sa mi na tejto hre páči najviac: veľa košov, rýchle zmeny, stále sa niečo deje. Basketbal navyše prináša veľa priateľov a zážitkov a dobre formuje človeka.

A BBK? To je komunita, ktorá nie je len o basketbale, ale najmä o ľuďoch. O ľuďoch, ktorí chcú byť prínosom nielen pre klub a šport, ale aj pre ľudí a mesto, v ktorom klub funguje.